Do „Ficovho“ parlamentu zasadnú i nezávislí

Podrobnosti

Zveřejněno 19. 4. 2012 17:04

Napsal Rastislav Čižmár

Ku predčasným voľbám na Slovensku viedlo hlasovanie o tzv. eurovale, ktoré premiérka Iveta Radičová spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Liberálna SaS dopredu svoj zamietavý postoj avizovala a tak pestrofarebná pravicová koalícia vydržala spolu iba rok a pol. Robert Fico najprv takticky počkal na pád vlády a následne v opakovanom hlasovaní „proeurópsky“ euroval podporil. Pár mesiacov potom z opozície sledoval rast svojich preferencií, ktorým pomáhali i spravodajské hry namierené najmä voči stranám napravo.

Predvolebné tlačovky à la telenovely

Podľa prieskumov takmer tretina z voličov ešte pár dní pred voľbami nemala jasno, koho voliť. Okolo 5-percentného kvóra na vstup do Národnej rady sa pohyboval rekordný počet strán. Lídri organizovali tlačovky, ponúkali svoje rezignácie v prípade neúspechu, chodili či nechodili na detektor lži a ku plejáde bonmotov pridajme ešte policajné preverovanie údajne falošných podpisov na registračných hárkoch strany 99%, ktorú niektoré prieskumy posúvali do parlamentu. Popri tom všetkom sa zdalo, že spontánne protesty na námestiach kvôli kauze Gorila nemali pod kontrolou niekedy ani samotní organizátori.

To všetko Slovákov napokon neodradilo a na voľbách sa zúčastnilo 59,11% voličov spomedzi 4 392 451 oprávnených. Podiel návratných obálok v rámci voľby poštou z cudziny bol iba 0,27 %.

Víťazi: Robert Fico, Igor Matovič a nezávislé osobnosti

Fico získal so Smerom-SD zákonodarnú väčšinu, i keď nie ústavnú. V jednofarebnom kabinete nebude teda žiadny „fackovací panák“ a víťaz volieb bude musieť ukázať, ako vie presadiť svoj program. Rizikom môže byť to, že pri predpokladanom odchode desiatok politikov do exekutívy sa poslancami môžu stať i menej skúsení kandidáti s poradovými číslami z kandidátky až okolo 110.

Jazýčkom na váhach bývalého parlamentu bolo i kvarteto hnutia Obyčajní ľudia, ktoré sa do poslaneckých lavíc prekrúžkovalo na chrbte liberálnej SaS. Akoby nekompromisná tvár zoskupenia Igor Matovič sa v predčasných voľbách dal až na posledné 150. miesto na kandidátky OĽaNO. V kampani nachádzal témy, ktorými búral zabehané stranícke chodníčky. Požiadavkou na absolvovanie detektora lži ohľadne brania úplatkov pohoršil kandidátov Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS) a Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorí svoje nominácie zo spoločnej kandidátky stiahli. Tento ťah však Igorovi Matovičovi podľa výsledkov zrejme neuškodil.

Úplnou novinkou v česko-slovenskom kontexte bola tlačová konferencia niektorých kandidátov OĽaNO, na ktorej sa verejne prihlásili ku kresťanskej viere. Poslancami napokon budú i riaditeľ hospicu Štefan Kuffa, lektor kresťanských spoločenstiev Richard Vašečka, ale i evanjelizátor Branislav Škripek. Poslancom za OĽaNO bude i vôbec prvý Róm v histórii slovenského parlamentu Peter Pollák.

Rozpaky: KDH a MOST-HÍD

KDH síce skončilo druhé, ale čakalo dvojciferný výsledok. V kampani prezentovalo najmä svojho lídra, bývalého eurokomisára Jana Figeľa. Toho napokon v prednostných hlasoch předčil Daniel Lipšic, ktorý po voľbách naznačil potrebu generačnej výmeny. Konferencia biskupov Slovenska pred voľbami nevydala pre veriacich žiadne odporúčacie stanovisko. Niektorí biskupi podporili KDH, ale viacerí kresťanskí vedúci a pro-life organizácie odporúčali voliť i nezávislých kandidátov OĽaNO.

Béla Bugár a MOST-HÍD by tiež bral viac percent a po voľbách sa vyžaloval na konkurečnú Stranu maďarskej koalície (SMK), ktorá vraj organizovala antikampane.

Porazení: Mikuláš Dzurinda, liberáli a národnostné strany

Odstupujúca predsedníčka vlády Radičová nekandidovala. Mikuláš Dzurinda však po prepade preferencií SDKÚ-DS nerezignoval a účet mu vystavili až voliči, keď ho výrazne „prekrúžkovala“ podpredsedníčka Lucia Žitňanská. Tá pred voľbami prejavila záujem kandidovať na predsednícky post.

Šéf liberálov Richard Sulík vyhlásil, že ak nezíska najviac prednostných hlasov v strane, tak odstúpi. Urobil tak po kauze „Sasanka“, keď sa na internete objavili jeho sms a videá s kontroverzným podnikateľom. Voliči mu man-dát ponechali, ale SaS celkovo stratila.

Slovenská národná strana (SNS) ostala so 4,55% spolu s maďarskou SMK (4,28%) tesne pred bránami parlamentu. Národnostnou kartou sa veru tentokrát nehralo.

Kto napraví pravicu?

Iveta Radičová popriala Robertovi Ficovi úspech. Otázkou je, kto sa stane lídrom teraz zdecimovanej pravice a či nastane nejaký spoločný opozičný postup s cieľom rehabilitovať sa o 4 roky. To, že vláda tak dlho vydrží, je pravdepodobné.

Ján Figeľ je dobrým diplomatom, ale na vedenie KDH akosi prirodzene ašpiruje i energický Daniel Lipšic. SDKÚ-DS sa po volebnom K.O. bude zrejme zotavovať. Zdá sa, že zo status quo by mohol vyťažiť Igor Matovič, ktorý pred voľbami navrhoval zníženie počtu poslancov. Cesta nezávislých kandidátov, ktorí by neboli pod drobnohľadom straníckych centrál, sa javí ako jednou z možných variant vývoja.

Rastislav Tercius Čižmár je vydavatelem www.krestandnes.cz