Kde je krize, tam je i šance

Podrobnosti

Zveřejněno 12. 6. 2012 17:56

Napsal Vladimír Palko

říká v rozhovoru pro KONZERVATIVNÍ LISTY Vladimír Palko.

Opustil jste řady KDH v reakci na vnitřní stav strany, která se zřejmě stala ve vašich očích už „nereformovatelnou“…

V KDH som strávil krásnych takmer dvadsať rokov a budem mať na to prevažne pekné spomienky, preto by som bol nerád príliš kritický. Vnímanie politickej strany verejnosťou sa vždy o niečo oneskoruje za vnímaním insiderov. Dnes si už širšia verejnosť zrejme všimla akúsi zmenu charakteru KDH, i keď volebné preferencie KDH sa dramaticky nezmenili.

KDH bolo kedysi v dobrom zmysle slova „obávanou“ stranou, dnes je akousi „mlčiacou“ stranou. Nemyslím si, že by v procese ustupovania od kresťanských hodnôt bola už tak ďaleko, ako niektoré kresťanské demokracie na Západe. Na tej ich ceste však KDH už pár výrazných krokov urobilo. Či je v KDH možný nejaký reverzný proces, neviem. Duch Svätý vanie, kade sa mu zachce. Uvidíme.

Jak vidíte perspektivy křesťansko – demokratického hnutí (ať již v rámci jakékoliv strany) na Slovensku?

K perspektívam kresťanskodemokratického hnutia, myslím tým s malým k, treba asi povedať to základné, že nejakú budúcnosť určite má.

Všade v Európe vidíme osamelých kresťanskodemokratických disidentov, ktorí pomenúvajú stav vecí. Niektorí pôsobia v oficiálnych kresťanských stranách, niektorí sa ocitli mimo nich. Všetci sa dosť neúspešne lopotia, putujú po púšti, ale je zaujímavé, že sú skoro v každej krajine. Predstavujem si, že o nejakých 50 rokov sa objavia nejakí noví oponenti kresťanstva, dištancujú sa od tých dnešných oponentov, lebo ideológia tých dnešných oponentov medzitým skrachuje. Tak ako sa dnešní oponenti dištancujú od komunizmu, ktorý je bývalým oponentom kresťanstva a skrachoval. Tí budúci oponenti budú kritizovať kresťanstvo pre oportunistickú spoluprácu s dnešným liberalizmom. A budúci kresťania sa budú brániť a hovoriť, že predsa tu boli tí a tí kresťania, ktorí oportunistami neboli, atď.

Čo sa týka Slovenska, nejaký pohyb sa do piatich rokov určite objaví. Zaujímavú diskusiu by mohla rozprúdiť možná kandidatúra Jána Čarnogurského za prezidenta.

Co jsou podle vás největší problémy, s nimiž se potýká dnešní Slovensko? A Evropa?

Najväčšie problémy? Čo sa týka Západu ako celku, je to nadobudnutie mentality žitia na dlh, na úkor budúcnosti, na úkor niekoho iného.

Vidno to v rovine demografickej. Západ nemá deti a spolieha sa, že sa to nejako bezbolestne vyrieši samo alebo to vyrieši imigrácia.

Mentalitu žitia na dlh vidno i na úrovni rozpočtovej politiky štátov. Politici stále s väčšími obtiažami vysvetľujú voličom, že ekonomika sa nemôže upožičiavať až do úplného kolapsu meny.

Spoliehanie na niekoho iného vidíme v oblasti národnej obrany. Mladí muži nevidia žiadny dôvod, prečo by sa čo len trochu mali venovať príprave na obranu vlasti.

Štát stále viac preberá úlohu rodiny, vo výchove detí a v starostlivosti o starých, pričom svoje sľuby nedokáže plniť. Spoločným menovateľom toho všetkého je kríza zodpovednosti, neochota prevziať zodpovednosť.

V krajinách ako je Slovensko sa k tomu môže pridružiť nespokojnosť s ekonomickým zaostávaním niektorých regiónov za priemerom EÚ.

Mezi některými konzervativci v ČR probíhá debata o míře pragmatismu (či zdravého populismu) při volbě spojenců a témat, který si konzervativci mohou dovolit, aby se stali „stravitelnějšími“ a „volitelnějšími“. Pokukování tím i oním směrem je neseno otázkou: Jak zůstat sám sebou, ale současně nebýt kůlem v plotě, neschopným oslovit okolí? Máte na to radu, odpověď, zkušenost?

Kresťanské politické subjekty môžu pôsobiť vo vládnych koalíciách trebárs aj s liberálmi alebo s nacionalistami. Za jednej všeobecnej podmienky. Že v takej vláde ostanú sami sebou. Že nestratia tvár. Na to treba istú dávku bojovnosti a pripravenosť na určité osobné obete. Kresťanská strana si musí povedať, čo charakterizuje jej podstatu a to si musí chrániť. O čom sa proste nevyjednáva. Ako katolík pripomeniem pápežove slová, ktoré za takéto témy, o ktorých sa nevyjednáva, označuje ochranu života a rodiny. Ak by mala kresťanská strana byť vo vláde s partnermi, ktorí ju podrazia v takýchto témach a spôsobia zhoršenie situácie, tak účasť v takej koalícii nemá zmysel.

KDH v rokoch 90. tych mala v týchto veciach jasno a pod desať percent ju zrazilo práve zapochybovanie o svojich postojoch. Preto v dnešnej dobe považujem za ideálne, keď v krajine pôsobí kresťanská strana, ktorá má v otázke ochrany života a rodiny vlastnosť, v dobrom slova zmysle, určitého „rváčství“. Ak taká strana neexistuje, až v druhom rade je pre mňa zaujímavé byť členom nejakej vlažnej kresťanskej strany, ktorá to kresťanstvo používa iba ako ornament. Jednotlivec sa môže pokúšať o zápas i v takej strane. Ak by nás KDH nebolo priamo oficiálne odsúdilo za našu neochotu ísť s postkomunistami, asi by som bol dodnes členom KDH.

Co byste chtěl vzkázat českým čtenářům své knihy?

Konzervativním listom a všetkým ich čitateľom želám všetko najlepšie na našej spoločnej ceste. Už by som len zacitoval biblický výrok, doplnený o poznámku jedného vtipného človeka. Poznajte pravdu a pravda vás oslobodí, i keď spočiatku sa budete cítiť blbo. A ešte dodám za seba: kde je kríza, tam je i šanca.

Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc.

Narodil se v 1957 v Bratislavě. Je ženatým otcem 3 dětí. V letech 1991 – 1992 náměstek ředitele Federální bezpečnostní a informační služby (FBIS), v letech 1998 – 2002 a poté 2006 – 2010 poslanec slovenského parlamentu, 2002 – 2006 ministr vnitra. Po odchodu z politiky (2010) se vrátil ke svému „řemeslu“, k matematice, kterou vystudoval. Vyučuje na Paneurópskej vysokej škole v Bratislavě. Je předsedou politické strany Konzervativní demokraté Slovenska (KDS), kterou spoluzaložil a šéfem redakční rady revue IMPULZ.