Jaké poučení z kauzy Pussy Riot?

Podrobnosti

Zveřejněno 3. 10. 2012 20:03

Napsal Rastislav Tercius Čižmár

Odsouzení členek ruské punkové skupiny Pussy Riot za výtržnictví v moskevském chrámu Krista Spasitele vyvolalo vskutku globální mediální smršť.

Byť 2 roky na nútených prácach za mladícky výstrelok nikomu priať nemožno, navyše ak ide o matky, ktorých deti nemajú kompletné rodiny. Proces sa navyše predstavuje ako odplata za kritiku Putina.

Vo verdikte súdu, ktorý trval takmer 3 hodiny, ma zaujalo to, že podľa viacerých priamych svedkov incidentu v pravoslávnom katedrálnom chráme Krista Spasiteľa, ženy v kuklách vykrikovali protináboženské resp. proticirkevné heslá, ktoré boli odlišné, než to, čo sa objavuje v ich „piesni“ na youtube. Pieseň v pôvodnom originálnom znení sa na youtube k videu z chrámu doplnila dodatočne.

To môže vyznievať ako proticirkevný protest a podnecovanie k náboženskej neznášanlivosti, i keď navonok to vyzerá ako pokus o protestný kultúrny prejav s politickým motívom, čo aj mohlo byť primárnym motívom. Navyše samé členky vyjadrili neskôr kladný postoj ku pravoslávnej cirkvi. Nastalo teda zmixovanie motívou a zámerov a dopadlo to trochu nepodarene, kde už len málokto vie o čo vlastne ide.

To, čo tam naozaj vykrikovali vedia len členky skupiny a snáď je to zachytené i na pôvodnom zázname bez doplnenej piesne.

Ťažko byť v polemike emócií, názorov a rôznych politických nálad sudcom, v každom prípade ide o precedens. Toto si v pravoslávnom chráme ešte nikto predtým nedovolil, nech už by tam vykrikoval čokoľvek. Navyše v kuklách a je jedno, že ide o „imidž“ kapely. Viem si predstaviť, že to niekoho naozaj mohlo uraziť či vystrašiť natoľko, že môže mať z toho ujmu. Navyše ak sa išiel do chrámu modliť k Bohu.

Ospravedlnenie, ale bez priznania viny

Druhým dôležitým momentom procesu je to, že i keď sa Pussy Riot ospravedlnili za svoj čin, nie sú si vedomé viny a je otázne, či naozaj ľutujú svoje konanie. Nemožno teda zaručiť, že by podobné prejavy nezopakovali i v budúcnosti.

Podľa Rádia Vatikán sa Ruská pravoslavná cirkev vyslovila pre udelenie milosti za zneužitie pravoslavného katedrálneho chrámu Krista Spasiteľa. V tlačovej správe cirkev uvádza, že by ich prepustenie na slobodu malo byť podmienené ochotou ospravedlniť sa a neopakovať podobné akcie.

Existovala a možno i existuje istá šanca ako by tieto mladé ženy nemuseli do nápravnej kolónie. Nech už máme ku cirkvi v Rusku akýkoľvek postoj, poskakovanie v kuklách v priestoroch, ktoré mnohí považujú za posvätné, nie je nasledovaniahodným činom. Song resp. protestnú choreografiu mohli pokojne zinscenovať pred chrámom.

Kompromisným riešením procesu mohol byť podmienečný trest pri priznaní viny, prejavení ľutosti nad proticirkevnými heslami a sľube podobné protestné akcie v cirkevných budovách neopakovať bez súhlasu ich správcov.

Sloboda slova kontra sloboda náboženská

Kritická nahrávka o Putinovi je zrejme až na pozadí procesu. Mnohí sa však domnievajú, že práve tá je dôvodom trestu. To už je ale vecou miery ruskej cenzúry a politky. Nie výtržníctva, z ktorého boli ženy odsúdené a na ktoré mohli ich právnici niečo „uhrať“.

Dnes už nie je veľmi jedno kto, čo, kde a akou formou povie. Zbytočne činiť veci, ktoré druhých nábožensky urážajú. Úlohou protestov by nemalo byť šokovať, vynútiť si pozornosť, ale dosiahnuť pozitívneho výsledku, zmeny myslenia. Verím, že i „protestnú“ kreativitu je možné podať s noblesou, tak aby budovala a nie deštrukčne na úkor útoku na iné skupiny.

Sloboda slova narazila na slobodu náboženského vyznania. Zamiešala sa do toho politická moc a máme z toho výsledok, ktorý málokoho poteší.

Vo svete sa, žiaľ, dejú oveľa horšie excesy a média i politici často mlčia. Stačí ak v moslimskej krajine neskrývate vieru v Ježiša a hrozí vám smrť. Nemusíte si dávať masku ani chodiť nič vykrikovať do mešity.

Jedno je isté, nám novinárom nežijúcim v Rusku sa ľahko píše, pretože žijeme vo vyspelejších demokraciách. Na pozadí celej kauzy si môžeme priať to, aby sa všeobecná náboženská i politická situácia v Rusku postupne menila tak, aby podobné súdne procesy neboli potrebné.