Ani Zeman, ani Schwarzenberg
- Podrobnosti
- Zveřejněno 9. 2. 2013 5:20
- Napsal Vladimír Palko
Keby som bol českým občanom, v druhom kole prezidentských volieb by som nešiel voliť.
Ich volebné tábory na seba navzájom útočia s nemalou demagógiou a na oboch sa sypú obvinenia, ktoré sú falošné. Miloš Zeman nie je zase až taký veľký hulvát, akého z neho robia médiá. Jednoducho si v minulosti nenechal vždy od médií skákať po hlave. Karel Schwarzenberg zase nie je taká hrozba pre českú štátnosť, ako to podsúvajú jeho odporcovia. Heslo „Nechceme na Hrade Kalouska“ je slabé. Obvinenia voči jeho otcovi sú nepravdivé.
Prečo by som nevolil Zemana, je jasné. Nie som ľavičiar. Okrem toho on osobne používa voči súperovi podpásové údery. V otázke reštitúcií cirkevného majetku hrá proticirkevnou kartou. Bližší mi je katolík Schwarzenberg, ktorý toto nerobí. Isteže by som Karla Schwarzenberga volil, ak by jeho zvolenie malo zabrániť nejakej občianskej vojne, či inej kataklyzme. Lenže to v Čechách nehrozí. Parlamentná demokracia bude pokračovať ako za prezidenta Zemana, tak i za prezidenta Schwarzenberga.
A teda by som nevolil ani Karla Schwarzenberga. Prečo? Ilustrujem to na dvoch správach z médií. Pred desiatimi dňami rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu o prehre troch britských kresťanov. Zdravotná sestra Shirley Chaplinová prehrala svoj spor so zamestnávateľom o to, či môže nosiť v práci na krku krížik alebo nie. Takéto príbehy sme zažívali u nás za komunizmu. Sobášna úradníčka Lilian Ladele z Londýna sa odvolala na slobodu vierovyznania a odmietla „sobášiť“ páry rovnakého pohlavia, keď vláda Tonyho Blaira zaviedla registrované partnerstvá. Spor s magistrátom prehrala. Sexuológ Gary McFarlane zase odmietol radiť homosexuálnym párom ako prevádzať sodomiu. Spor so zamestnávateľom prehral. Tieto veci by pred dvadsiatimi, nie, ešte pred desiatimi rokmi boli nemysliteľné. Nechceš schváliť sodomiu? Prídeš o prácu. Tak rozhodli britské súdy. A dnes to hovorí súd Európy.
Potom som si prečítal v denníku SME zaujímavý článok. Ženy často navštevujúce bohoslužby majú podstatne viac detí ako ženy, ktoré do kostola nechodievajú. Článok upozorňuje i na to, že tieto nábožné ženy vlastne ako tak zachraňujú zlú demografickú situáciu v Európe. Že sa viac ako iné ženy postarajú o to, aby i v budúcich generáciách mal kto platiť dôchodky a zdravotnú starostlivosť starým ľuďom. Nie že by sme to nevedeli i predtým, ale v súvislosti s uvedenými súdnymi spormi to prišlo vhod.
Toto je nová vládnuca kultúra v Európe. Za tvoje náboženské presvedčenie ťa budeme sekírovať. Od detí, ktoré vychováš si radi necháme prispieť na dôchodok. To je zvrátená, iracionálna kultúra. Kto ju zaviedol? Samozrejme, v politickej oblasti sa o ňu postarala najmä liberálna ľavica. V posledných desaťročiach je to jej nová agenda. Ale postarali sa o to i tzv. pravicoví a kresťanskí politici. Najprv novej protirodinnej agende neboli ochotní čeliť, potom ju dokonca prevzali.
I Karel Schwarzenberg ako senátor podporil registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a podporuje i adopciu detí takýmito pármi. V ďalšej horúcej otázke, otázke potratov, je za zachovanie ich legálnosti.
Mnohým kresťanom, mne medzi nimi, už veľmi prekáža nová móda bohorúhačstva. Nemáme pochopenie pre punkerky z Pussy Riot ziapajúce oplzlosti v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa. Karel Schwarzenberg to pochopenie pre nich má a podporuje ich. Jeho slabosťou je i podpora viedenských „akcionistov“, čo je názov skupiny akože umelcov, vytvárajúcich svoje predstavenia za pomoci litrov zvieracej krvi, zarezaných prasiat, štylizovaných do bohorúhačských póz.
No proste je toho veľa.
Rozumiem argumentom českých kresťanov, ktorí hovoria toto: Bohužiaľ, nemáme žiadneho ideálneho kandidáta. Volíme medzi Karlom a Milošom. A Karel je lepší. V poriadku, je lepší. Len im potom pripomínam, že oslabujú svoju pozíciu v budúcej kritike morálneho zosuvu Európy. Nedá sa presvedčivo kritizovať úpadkové trendy, keď podporíme na najvyššiu funkciu v štáte človeka, ktorý je s týmto úpadkom konformný. Jeho konformnosť je noblesná, ale v tomto prípade nám táto noblesa radosť nerobí. Preto by som Karla Schwarzenberga nevolil.
Ako človeku, ktorý strávil pár rokov v politike, je mi jasné, že zastávať takýto postoj znamená byť vytláčaný na politický okraj. Znamená to tak trochu plahočiť sa po púšti. Ale je už najvyšší čas, aby sa i na tom okraji začali zhromažďovať ľudia. Lebo ten okraj bol ešte nie tak dávno obyčajným rozumným a normálnym stredom.
Mimochodom, pobyt na púšti má i svoje čaro. Je tam ticho, cez deň tam nie je zima. V noci tam nie je horúco a krásne svietia hviezdy.
(převzato z blogu se souhlasem autora)
